Abtinujúca alkoholička: Nemôžete robiť triezve rozhodnutia, keď nemáte triezvu hlavu

Source: mykysuce.sme.sk
Author: Pavol Stolárik, Marcela Ballová, Matej Martinčo, Jozef Mikuš

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Monika sa so svojim bývalým partnerom spoznala, keď študovali na vysokej škole. Čoskoro si našli prácu v Kysuckom Novom Meste a po svadbe sa na Kysuce definitívne presťahovali. To, čo začínalo ako rozprávka, sa po narodení dcéry začalo meniť na drámu.

Dnes 35-ročná Monika bojuje o to, aby jej po dlhých piatich rokoch súd opäť zveril dcéru do opatery.

"Kvôli alkoholu som v živote prišla o všetko, čo som milovala. Keby sa to prevalilo skôr, stratila by som omnoho menej. Keby neskôr, stratila by som omnoho viac," prezrádza Lenka v úprimnom rozhovore.

Vzhľadom na citlivosť témy neuvádzame jej priezvisko, redakcia ním však disponuje.

Ľudia závislí od alkoholu si musia problém priznať, aby ho mohli riešiť. Kedy toto priznanie prišlo u vás? Ako vyzeralo?

To, že som si uvedomila svoju závislosť, prišlo až v momente, keď som nedokázala byť bez alkoholu. Bála som sa vytriezvenia, bála som sa, že ma to doslova zabije. Bola som si celkom istá, že to sama nezvládnem a že musím vyhľadať pomoc.

Kedy ste začali piť?

Musím priznať, že hoci som alkohol vyskúšala už ako tínedžerka, nikdy mi nechutil. Nechodila som piť so spolužiakmi a ani v dospelosti som nevyhľadávala príležitosti na to, aby som si vypila.

Nebola som však abstinent. Nemala som problém dať si pohár vína na oslave alebo sa opiť z vodky na rozlúčke so slobodou. To sa však stalo dva, možno trikrát ročne.

Prečo sa váš prístup k alkoholu zmenil? Kedy ste začali piť pravidelnejšie?

Na materskej dovolenke. Úplne presne si pamätám ten pocit frustrácie a vyhorenia, ktorý som chcela alkoholom potlačiť.

Darilo sa?

Darilo. Hoci som milovala byť mamou, bolo to pre mňa nesmierne náročné obdobie. Musela som odísť z práce, ktorú som milovala, odsťahovala som sa na druhý koniec republiky od rodiny, ktorú som milovala a v novom meste som okrem manžela nikoho nemala.

Ten trávil väčšinu času v práci a keď bol doma, buď sa venoval dcére alebo robil okolo domu. Prestali sme sa zhovárať, randiť, milovať sa.

Dôvod, prečo som začala piť, nebol ten, že som sa stala matkou, ale to, že som nezvládla vyčlenenie zo spoločnosti. Potrebovala som ľudí, potrebovala som sa zhovárať a tráviť čas v kolektíve a zo všetkého najviac som asi potrebovala manželovu pozornosť.

Toto vo mne alkohol dokázal potlačiť. Malá zaspala, ja som si otvorila fľašu vína a žehlila pred televíziou. Nepotrebovala som nikoho, len svoj pohár vína.

Pohár vína z vás asi alkoholičku nerobí.

Zo začiatku to bol pohár, veľmi rýchlo sa to zmenilo na fľašu, neskôr som nemala problém vypiť denne dve. Čo však zo mňa skutočne alkoholičku urobilo, bolo to, že som bez toho vína nedokázala byť ani jediný deň.

Dokonca si pamätám, že keď som bola chorá a mala som antibiotiká a horúčky, ani tak som sa vína nevzdala. Pila som každý jeden deň niekoľko rokov v kuse.

Pili ste aj cez deň?

Nie, nepila. Bol to výsostne večerný rituál. Takže aj keď som sa potom vrátila do práce, nemala som problém s tým, že by som tam nevydržala triezva. No v momente, ako malá zaspala, ja som si otvorila fľašu.

Vedel o tom váš manžel?

Nevedel. Občas sme si dali víno spolu, ale skôr to bolo o tom, že on dlho do noci pracoval v garáži a keď prišiel domov, osprchoval sa a išiel spať. Navyše robil na smeny a často bol v noci v práci.

Veľmi dlho teda netušil, že mám problém s pitím.

V tomto období ste si už uvedomovali, že pijete priveľa?

Určite áno. Ja som si dokonca googlila príznaky alkoholizmu, sama sebe som robila výčitky z toho, že pijem a tie výčitky som znova tíšila len alkoholom. Bol to začarovaný kruh.

Veľa spomínate manžela, dnes ste však rozvedená. Čo sa stalo?

Tu asi väčšina ľudí čaká, že sme sa rozviedli kvôli tomu, že manžel zistil, že pijem. On to však v tej dobe ešte nevedel. Dôvodom na rozvod boli moje myšlienky a rozhodnutia, ktoré značne ovplyvňoval alkohol. Nemôžete robiť triezve rozhodnutia, keď nemáte triezvu hlavu.

Dlhodobo som sa cítila nemilovaná a bola som naozaj psychicky na dne. Myslela som si, že za to môže môj vzťah s manželom. Chcela som, aby bol zodpovedný za moje šťastie. A keď som nebola šťastná, chcela som sa rozviezť.

Ako manžel reagoval na žiadosť o rozvod?

Súhlasil. On bol so mnou tiež nešťastný. Tvrdo pracoval, aby sa o mňa a dcéru postaral, aby nám nič nechýbalo, a odo mňa počúval len nešťastné výlevy a výčitky.